Ahoj, som Karolína. Úplne obyčajné dievča z Bánoviec nad Bebravou (vzdialených asi 6 hodín od Dubnice nad Váhom – pokiaľ idete peši). Úplne náhodne som podala prihlášku do rozvojového programu IAMbitious sídliaceho v Dubnici (našťastie som chodila autobusom).Vtedy som nevedela, aké šťastie je to, že ma prijali do svojho prvého ročníka.Budem sa Vám snažiť opísať, ako to všedného človeka (mňa) zmenilo:

Naučila som sa spravovať si čas 

Po prijatí do programu, som si musela upraviť svoj harmonogram na piatok – čo patrične zmenilo môj týždenný plán. Občas sme dostávali dlhodobejšie aktivity, na ktorých bolo treba pracovať aj doma. Začala som sa viac zaujímať o to, ako to všetko popri strednej škole postíhať. Veľmi mi pomohol kurz Time Managementu, ktorý bol zaradený v curricule IAMbitious.

Pochopila som, že vzdialenosť nie je prekážka

Ako som spomínala vyššie, nepochádzam z Dubnice. Kvôli I AMbitious som zo začiatku cestovala cez 2 prestupy asi hodinu a pol (týmto chcem poďakovať spolužiakovi Máriovi, že ma neskôr začal brávať autom). Moje „ambitous“ spolužiačky dochádzali dokonca z Prievidze alebo Trnavy. 

Čím to je, že sme boli ochotné cestovať každý týždeň niekoľko hodín kvôli prednáške či workshopu? Odpoveď pozná každý študent programu.

Prišla som na nové myšlienky

Keď som išla na prvé stretnutie, netušila som, čo ma čaká. Bol to trochu adrenalín, nové tváre, nové miesto. Dnes odporučím každému cieľavedomému stredoškolákovi, nech to skúsi. 

Prečo? Každá jedna prednáška mala svoje čaro. Či už sme sa bavili o vlastných pocitoch, budúcnosti, štúdiu v zahraničí, prokrastinácii, vlastných projektoch alebo pomoci samospráve, vždy som odchádzala domov s hlavou plnou nových myšlienok, nápadov. Tieto myšlienky sa vo mne usadili, pozliepali a dnes z nich ťažím. Získala som nové obzory. Párkrát som mala zažila „aha“ moment a poznatky mi vytvorili celok.

Uvedomila som si, aké dôležité je udržiavať si vzťahy

Kurzy sa neskončili po odchode prednášajúceho. Spoločne sme občas skočili na zmrzlinu či čaj – podľa počasia (a dopravných spojov). Tieto milé spoločné chvíle z nás spravili priateľov. Dnes je to skoro rok, čo sa 1. ročník I AMbitious, v ktorom som študovala, ukončil. Vzťahy sa však nestratili. Občas sa stretávame či už na opekačke, chate alebo len cez videohovor. Je vzácne nájsť ľudí, z rôznych miest, ktorí majú stále chuť zostať v kontakte a to v takom veľkom počte.

Vypísala som 4 body, ale tým to nekončí. Každý piatok v tom roku vo mne niečo zanechal. Myslím, že sa to nedá úplne opísať. Určite odporúčam si všetky tie piatky zažiť.
Len Ti chcem povedať, nech si ktokoľvek, neváhaj a prihlás sa. Ak si sa dočítal sem, určite máš motiváciu – ktorú IAMbitious ocení.

 

-Karolína, absolventka I AMbitious

CHCEM SA PRIHLÁSIŤ